Členovia prešovskej ŽNO sa ako každý rok zastavili na popradskom
židovskom cintoríne a následne pri spomienkovej tabuli na železničnej
stanici položili vence, zapálili sviečky a pomodlili sa modlitbu na
pamiatku obetí holokaustu.
"Medzi mladými židovskými dievčatami, ktoré odviedli do tábora, bola
aj moja mama, vtedy 16-ročná Klára Lustbaderová. V Prešove chodila na
evanjelické gymnázium a zo dňa na deň musela ako prvá z rodiny opustiť
domov, vraj na práce do koncentračného tábora. Bola jednou z mála tých,
ktoré to prežili. Ale jej ďalší život po vojne nebol dobrý, pretože sa
už v podstate nikdy z koncentračného tábora nespamätala,“ zaspomínal si tajomník ŽNO Prešov Peter Chudý.
Dodal, že o hrôzach koncentračného tábora sa dozvedel viac od svojej
babky. Mama totiž o tom, čo za múrmi koncentráku prežila, nikdy
nehovorila.
Symbolicky tak, ako počas vojny mnohí Slováci pomáhali Židom, sa podľa
Chudého aktuálne práve členovia prešovskej ŽNO starajú o utečencov z
vojnou zmietanej Ukrajiny. V priestoroch Komunitného centra ŽNO im ihneď
po vypuknutí vojnového konfliktu vytvorili miesto na dočasné ubytovanie
s kapacitou pre desať osôb. Prioritne sú určené pre matky s deťmi. Ako
informovala predsedníčka ŽNO Prešov Margita Eckhausová, doteraz poskytli
jednorazovú materiálnu a potravinovú pomoc viac ako dvom desiatkam
utečencov.
S prechodným ubytovaním pomohli štyrom rodinám. Aktuálne je v centre
ubytovaných sedem ľudí z dvoch rodín v príbuzenskom vzťahu. „Denne sa o ubytovaných ukrajinských utečencov starajú naši šiesti dobrovoľníci, členovia ŽNO zväčša v dôchodkovom veku," dodala Eckhausová s tým, že pomoc s menšou podporou od Ústredia ŽNO financujú prevažne z vlastných zdrojov.